1. trimester

V nemocnici som bola prvýkrát v cca 4 týždni tehotenstva.. Prišla som večer na pohotovosť s tým, že som tehotná a krvácam.. Pýtali odo mňa „potvrdenie“, ale keďže tehotenská knižka sa dáva neskôr, mali iba moje tvrdenie.

Zobrali mi teda krv a nechali ma uplakanú čakať na chodbe 3 hodiny, kým im došli výsledky krvi s potvrdením môjho tehotenstva, až potom ma poslali na sono.. ??‍♀️Rozmýšľam, či bol ozaj taký problém ma poslať na sono skôr, ale tak postupy zrejme nepustia.. Na sone teda iba skonštatovali, že všetko je tam, kde to má byť, pichli mi injekciu na zastavenie krvácania a poslali domov s tým, že čo sa má stať sa stane.. Krvácanie prestalo, Dr. mi nasadila lieky a čakali sme čo bude. Bola som teda veľmi šťastná, že na ďalšom sone už bilo srdiečko a všetko vyzeralo byť OK..

Na prvý veľký ultrazvuk ma Dr. poslala na súkromnú kliniku, nakoľko jej sono nebolo dostatočne kvalitné (ani ona sama nebola, ale o tom potom ?). A tak sme sa s mužom vybrali na kliniku. Pri prvom dieťati so mnou na tomto sone nebol, o to viac sa tentokrát tešil. Pani doktorka drobca pozerala, na monitore nám ukazovala ručičky, nožičky, robil tam kotrmelce.. Keď však padla veta „zavolajte pána primára“ vedela som, že je asi niečo zle.  Šijové prejasnenie (NT), ktoré sa meria bábatku by malo byť v hrúbke do 2mm (hraničné sú vraj 3mm), drobec mal však hodnotu 11mm. Strašidelné však? A tak nám pán primár povedal, že asi tam nie je teda všetko v poriadku.

Konzultovala som tieto výsledky a sono s ďalšími 5 lekármi a všetci sa zhodli na tom, že tento výsledok nie je dobrý, že určite je to indikácia na umelé prerušenie tehotenstva. Na to nám prišli aj výsledky prvého krvného skríningu, kde vyšiel predpoklad na Downov syndróm až 1:12. Toto sa mi teraz píše ťažko, ale keďže na SR nie je možné po 12tt prerušiť tehotenstvo bez stanovenia diagnózy, začal sa kolobeh genetických testov. Či som nad tým vtedy rozmýšľala? Priznám sa, že v prvom momente áno.

Objednali nás teda do genetickej ambulancie na konzultáciu, kde nám pán doktor vysvetlil čo a ako. Do 3 dní som bola spät na klinike, kde v rámci jednodňovej (vlastne poldňovej) hospitalizácie odoberali z môjho brucha vzorky placenty – odber choriových klkov. Poviem vám teda, že to vôbec nie je príjemné vyšetrenie. Prídete na sálu, kde su všetci extrémne milí a príjemní (jediné pozitívum toho celého), sonom zamerajú placentu a potom sa veľkou tučnou ihlou musia trafiť presne do placenty, aby odobrali vzorky odtiaľ, odkiaľ treba. Po odbere mi ešte ukázali drobca, ktorý sa tam veselo vrtel a evidentne tento zásah do mojej brušnej dutiny ani nezaregistroval. ?

Po 3 hodinách ma pustili domov, 48h som mala nariadený kľudový režim. Počula som pri týchto odberoch je vraj vysoká pravdepodobnosť, že ak dieťa nie je v poriadku môžu spôsobiť potrat, čakala som všeličo.. A hlavne som čakala na výsledky, ktoré mali byť 1. časť do 3 dní a 2. časť do 2-3 týždňov.

Na prvú konzultáciu nás teda volali celkom skoro. A viete aké boli výsledky? Všetko je v poriadku. A bude to chlapec. Keďže sa ešte potom čakalo na tie ďalšie rozbory stále sme boli veľmi nervózni. Ale čuduj sa svete, aj tie ďalšie rozbory neukázali nič neobvyklé. Podľa genetických testov bol drobec v poriadku. Jediná zvláštnosť teda ostával ten ultrazvuk…