Ako prišiel drobec na svet

Upozornenie : ak ste tehotná prvomatka – nečítajte! Určite nie som štandardný prípad, ale nečítajte!

Keďže som dieťa č. 1 rodila prirodzene, viem si oba typy pôrodov porovnať (OK nebudem klamať, nie až tak úplne – nech žije EPI – najlepšie investovaných 150 EUR v mojom živote!). Rekonvalescencia bola teda obrovský rozdiel, to vám poviem. Pre mňa osobne bola teda sekcia hrozný zážitok a preto nechápem, že to niekto podstúpi dobrovoľne 😀

Sekciu som mala naplánovanú na 9:30 ráno. Celú noc som nespala, drobec bol podľa intenzity skackania nervózny tiež, takže som bola ráno totálne K.O. Previezli ma na pôrodný box, kde ma nechali ležať pod klímou (bol august), polonahú s infúziou a pásmi na sledovanie drobcovej aktivity. Po cca 40 min. ku mne prišla nejaká milá sestrička a aspoň ma prikryla, nech okoloidúci oteckovia a personál nevidia to, čo nemusia.. Ale bolo mi to totáne jedno. Tak zle ako mi bolo keď som tam ležala, mi teda nikdy nebolo. Vedľa na boxe medzitým rodila kočka, čo prisahám si raz kýchla a to dieťa bolo vonku! Bez kriku, len tak hop šup.. Pre info: Prvé dieťa som rodila 48 hodín! Teda prijímali ma v stredu na obed a narodilo sa až v piatok poobede. Áno, ja mám len super pôrody, preto dieťa č. 3 NEBUDE. Toto prekonať sa už hádam ani nedá, ale riskovať to veru nebudem 😀.

Keďže som mala veľa plodovej vody, brucho mi spôsobovalo extrémne bolesti a nájsť si vydržateľnú polohu bolo ozaj umenie. Keď ma začalo (predpokladám z nervov) napínať, dala mi sestrička injekciu proti nevoľnostiam – nefungovala (ani ďalšie 2 akosi nezabralli). Tak som tam ležala na boxe, s pásmi na bruchu, s „obličkou“ na grckanie v ruke a sama ako prst. Absolútne netuším aká bola časová os môjho príchodu na operačnú sálu a pôrodu samotného, len viem, že drobec sa narodil 11:19. Pred sekciou za mnou prišla pani doktorka z neonatológie a dala mi podpísať – ani neviem čo. Bolo to niečo o tom, že drobca budú prevážať do detskej nemocnice, že s tým teda súhlasím a aj so všetkým, čo s ním budú robiť.

Dotrepali ma teda na operačnú sálu, kde bolo hádam 15 ľudí! Fakt strašne veľa.. Tak sa som sa spýtala, na čo tam je toľko ľudí. Vraj teda ich je toľko, koľko treba.. Boli tam 3 doktorky, anesteziologička a anesteziológ, doktori z neonatológie, sestričky… Pichli mi spinálku a ponapájali na všetky kábliky. A až potom mi teda došlo extrémne nevoľno. Napínalo ma (mojim určite skresleným odhadom asi 10 minút) na prázdno, takže nemohli začať rezať, lebo som napínala brucho. Kedˇ som počula vetu „Robte už s ňou niečo!“ stislo mi hrdlo a nevoľnosti odišli – asi ma trebalo len viac vyľakať. Najkrajšia a najmilšia pani anesteziologička ma celú tú dobu držala za ruku a mala som pocit, že je svätý obrázok, na ktorý pozerám. Vážne, bez jej očí by som to tam nedala! Všetko mi hovorila, pýtala som sa, čo sa deje, tak mi to všetko referovala.. Pocity to boli všelijaké, len nie príjemné. A tie zvuky spoza plachty ani nekomentujem 🤭.

Keď sa ma jedna z doktoriek spýtala, ako sa bude drobec volať a povedala som im meno, spustila sa téma, aký má údajne spevák s rovnakým menom malý penis. Áno, toto prosím pekne rozoberali, keď mi rozrezávali brucho 😀. Drobca som videla presne 1 sekundu, ok možno 2, keď ho doktorka zdvihla so slovami „Aha mamina, vaše dieťa.“ a už ho aj brali preč. Priznám sa, že som bola tak mimo, že som to v tú chvíľu ani neriešila. Odvolali hneď aj moju krásnu anesteziologičku a dala mi tam na výmenu kolegu anesteziológa, ale ani ruka, ani pohľad na neho už nebol nič moc..

Keď mi poodsávali tie hektolitre vody, začali ma zašívať a počula som, ako sa im trhá niť. Fakt. Jak keď štopkáte ponožky a trhá sa vám nitka, presne rovnaký zvuk. Na to prišla veta, že prečo majú tú niť čo sa trhá a vymenili ju. Keďže mi však maternica krvácala, leptali tam cievky nejakým laserom a to bol teda smrad horší jak tá sterilná operačka.. Keď som otočila hlavu, videla som 2 obrovské nádoby s predpokladám plodovou vodou a ďalším bordelom z môjho brucha a keď som sa spýtala, či to všetko je moje, tak vraj to tam je z predošlej operácie. Toto neviem či je možné, ale myslím si že nie.. A potom som nejak precitla a spýtala sa niekoho, či drobec plakal keď ho vybrali von, lebo vôbec som plač neregistrovala. Dostala som odpoveď, že áno, ale asi skôr nie, lebo ako som sa dočítala v správe neskôr, hneď na sále museli zahájiť resuscitáciu…

3. trimester (prvá polovica)

Neviem ako vy, ale ja som mala celkom problém s tým rátaním, v ktorom mesiaci vlastne som.. Veď logicky – mesiac rátam cca 4 týždne, tehotenstvo trvá 40 týždňov, ale je to iba 9 mesiacov, nie 10 a to mi proste stále nejako nevychádza 😄

Prvý rozdiel v raste drobcovho tela zaznamenali v 20tt, kedy začali v raste zaostávať ramenné a stehenné kosti. Boli pozadu len o pár dní a do 2týždňov je to vraj ešte v poriadku. V 28tt však zrazu hlavičku namerali o 4 týždne väčšiu v porovnaní s telom a nožičky s rúčkami boli menšie o 2 týždne. Rozdiel medzi hlavou a nohami bol teda neuveriteľných 6 týždňov! Ani si neviete predstaviť s akým plačom som vyšla z tej ultrazvukovej ambulancie. Ospravedlňujem sa a ľutujem všetky (teraz už predpokladám) maminy, čo čakali vonku na sono a videli ma. Museli sa ma sakra zľaknúť, lebo aj môj muž sa ma zľakol a to je čo povedať. Verdikt : okamžitá hospitalizácia.

V náleze mi pribudol polyhydramniom, čo je nadmerné tvorenie plodovej vody. Objavuje sa v 1-1,5% tehotenstiev – no chápete to?! Som proste vyvolená! Každopádne, vraj keďže som tej vody mala extrémne veľa, pohyby drobca som nemala cítiť vôbec, ale tuto pánko, keďže mal kopec priestoru (áno, brucho som mala ako balón) sa mi s radosťou tlačil až do hrudného koša, čo sakra bolelo a tlačil mi na obličku, ktorá nevedela poriadne fungovať. To moje brucho vyzeralo ozaj vtipne, lebo dole že vôbec nič a pod hrudníkom celé dieťa napchaté. Keďže ja osobne mám problém s fotkami s obnaženými tehotenskými bruchami, ani to moje vám neukážem, ale bolo ozaj funny.

Prijali ma teda na oddelenie, kde mi začali podávať lieky na dozretie drobcových pľúcok s tým, že asi bude musieť ísť čím skôr von. Prešli 3 dni, vybrala som všetky 4 dávky a nič sa nedialo. Vraj si ma teda nechajú v nemocke až do konca, ak by sa objavil nejaký ďalší problém.. Bol koniec júna, teplo ako v pekle, stravu a ubytko ani komentovať nebudem, strach neskutočný, doma 5 ročné dieťa.. Nebolo mi veru všetko jedno.. Mala som tam spolubývajúcu, ktorú mali po týždni pustiť domov a ešte som sa k nej vrátila na izbu aj po pôrode a ona chúďa moje, tam stále ležala.

Neviem či mali plný stav, ale po 8 dňoch od hospitalizácie ma pustili domov. Áno, dobre čítate, šla som domov! 😄Keďže ma brucho nebolelo iba keď som ležala, môj pohyb sa obmezil na gauč-WC/kúpeľňa-posteľ.. Ďakujem môjmu skorošvagrovi za zapožičanie playka a Crasha Bandicoota a mojej Miške, za rezne z Korza. Pre mňa, ako extrémne aktívneho človeka bol tento posledný trimester doslova väzením, ale keďže lekári stále na nič nedochádzali verila som, že to bude nakoniec všetko OK.

Týmto pozdravujem moju pani ex-gynekologičku, ktorá mi tesne po prepustení z nemocky, keď som jej cestou niesla prepúšťaciu správu s informáciami čo nové, povedala: „No, mala si si TO dať zobrať kým bol ešte čas. Jáj veď vlastne, to už si sa nemohla ty rozhodnúť.“ Musím povedať, že v roku 2017 som sa stretla s obrovským množstvom lekárov, sestričiek a nemocničného personálu, ale iba ona a jedna sestrička (čo mi pichala injekcie ako mäsiar) mali veľmi zvláštny prístup k pacientovi..

V 31tt na ďalšej kontrole drobcovi hlava opäť narástla – tentokrát bola väčšia o 5 týždňov ako mala byť, nohy a ruky zaostávali stále o 2 týždne.. Rozdiel 7 týždňov bol už veľmi strašidelný.. V 34tt keď ešte o kus podrástla, ostala som už v nemocnici a ráno ma čakala akútna sekcia.. I keď asi to vlastne nebolo také akútne, keď som tam „čakala“ až do rána… 🙂

Druhá polovica 3. trimestra samozrejme nebude, lebo som ju už nezažila…

2. trimester

Keď nás po prvých genetických testovaniach informovali, že drobec je OK veľmi nás to potešilo a dúfali sme, že je to uzavretá vec… Keďže sa na ultrazvuku stále objavovalo čosi, čo by tam nemalo byť, šla som to konzultovať ešte s ďalším lekárom.

Prvá veta keď videl ultrazvuk bola, to bude Down, no keďže sme mali genetické výsledky z odberu choriových klkov Down-a sme mali 100% vylúčeného – teda sme si mysleli. Vraj pri odbere klkov z placenty môže nastať prípad, kedy sa odoberie tkanivo, ktoré je zdravé a iné tkanivo môže byť choré. Plod (takto sa ešte drobec definoval) mohol byť tzv. mozaika, kedy niektoré časti sú zdravé a niektoré choré – nestáva sa to často, ale môže sa to stať.

Pán doktor ma poslal za najlepším ultrazvukovým odborníkom na Slovensku, ktorý keď videl ultrazvuk a moje výsledky testov, iba pokrútil hlavou. Na moju otázku, či takého niečo ešte nevidel mi povedal, že videl, tak pred 20 rokmi… Prvá otázka, čo ma napadla bola ako to s tým bábom dopadlo a vraj dobre, a tak som bola zas o čosi kľudnejšia.

Keď som došla k mojej doktorke s novými informáciami, ostala na mňa pozerať a vynadala mi. Vynadala mi, že ma k tomu odborníkovi poslal iný gynekológ a že som falošný a nelojálny pacient, lebo robím veci za jej chrbtom a nech sa rozhodnem, ku ktorému lekárovi chcem teda vlastne chodiť. V tom momente som nevedela absolútne reagovať. A áno ostala som u nej. Mimochodom toho pána odborníka pozná aj ona, ale ani ju nenapadlo ma za ním poslať..

Keďže sme boli v rukách veľmi skúseného genetika, dal mi spraviť ešte rozšírené testy (Trisomy +), aby sa potvrdil/vyvrátil prípadný mozaicizmus plodu a tým aj Downov syndróm, ktorému ultrazvukový nález nasvedčoval. Trisomy testy sú odbery krvi matky, kde sa oddelí voľná DNA dieťaťa z krvi matky. Robili nám tie najširšie možné, aby vylúčili čo najviac chorôb.. Zaujímavé je, že pri tomto testovaní je zahrnutá ženská verzia „choroby“ čo má aj drobec, ale túto jeho verziu nám netestovali. Genetika nám teda vyšla opäť 100% v poriadku.

Čakal ma morfologický ultrazvuk, na ten som sa objednala aj k odborníkovi zo stredného Slovenska, ktorého všetci chválili a odporúčali ako skvelého odborníka na ultrazvuky. Keďže som chcela mať istotu šla som teda okrem toho prvého aj k nemu. Pri jeho 3D/4D ultrazvuku opäť zhodnotil, že on to vidí na Downov syndróm. Ale keďže som mala 2x robený test, ktorý toto vyvracal, neboli sme teda o nič múdrejší.. Orgány aj drobec sa vyvíjal ako mal, ultrazvukový nález však stále zobrazoval niečo, čo nik nevedel odhaliť.

No a ako sa hovorí – 3x a dosť. Tak som teda absolvovala ešte aj amniocentézu. Aby si teda definívne potvrdili nejakú diagnózu. Už som bola celkom odhodlaná, veď už to poznám, do brucha mi už pichali, už to nejak zmáknem. Pri amniocentéze je ihla tenšia, nakoľko sa nemusia triafať do vymedzeného úseku ako pri placente, ale proste ju pichnú kdekoľvek do plodovej vody. A ako veľká hrdinka som sestričke po odbere vo výťahu skolabovala a museli ma doslova odvliecť do izby.. Musím povedať, že to bolo naozaj menej bolestivé a aj rýchlejšie, ale ono už tie nervičky asi pracovali.

Opäť sme teda čakali na výsledky genetiky a opäť prišli všetky výsledky v poriadku. Keď vás testujú 3x rôznymi spôsobmi, tak im proste budete veriť no nie? Medzitým mi ešte robili 5x testy na všelijaké pohlavné choroby, toxoplazmózu, boreliózu atď.. ani neviem na čo všetko. Na nič však neprišli. Bola som dokonca na prenatálnej kardiológii, lebo doktorovi sa zdalo, že má drobec tachykardiu (rýchlo mu bilo srdiečko). Takže som absolvovala, resp. drobec absolvoval prvú návštevu kardiológa ešte v brušku. Tam tiež dopadlo všetko OK, avšak bábatko v brušku má iný tok krvi v srdci ako keď sa narodí, potom sa tam niečo prehodí a krv tečie opačným smerom, takže ma pani doktorka upozornila, že teraz je všetko v poriadku, ale samozrejme sa môže v budúcnosti niečo vyskytnúť.

Moja supertruper (už chvalabohu ex) doktorka, keďže už nevedela čo so mnou presunula ma do rizikovej poradne na Kramáre. Najprv pozerali, prečo tam som, veď vlastne ani oni nevedia čo so mnou a že ma len chcela zbaviť, ale nakoniec sa som bola z nich veľmi milo prekvapená. Na soná som tam chodila každé 3 týždne, tak som to mala aspoň na jednej kope 🙂

V 28tt sa opäť zmenil ultrazvukový nález, nie práve k dobrému. Nožičky a ručičky zaostávali oproti zvyšku tela, hlavička bola naopak väčšia, tak za začal doktor obávať vzniku hydrocefalu (na mozgu sa objavila akási cysta, ale podľa pána doktora nič strašné – bola to taká tá, čo zvyke sama bez následkov zmiznúť). Navyše som začala mať veľké bolesti a tvrdlo mi brucho, tak ma hospitalizovali a začali pripravovať na predčasný pôrod..

Obojstranne nezostúpený semenník (Q53.2)

Drobec sa tak ako 20% nedonosených chlapcov narodil bez vajok. Teda mať ich (našťastie) má, ale ostali mu schované v brušku. Je to vraj celkom časté, tak som tomu neprikladala nejaký veľký význam. Do roka ešte niekedy zvyknú same klesnúť. Drobcovi však nezostúpili, takže musí ísť na operáciu. 

Vo vnútromaternicovom vývoji sa semenník plodu mužského pohlavia zakladá vysoko v brušku, po stranách chrbtice a počas tehotenstva zostupuje do mieška. Postupne klesajú a medzi 6 a 12m by už mali mať svoje stále miesto v miešku. Ak „nedržia“ na mieste, rieši sa to zväčša jednoduchou laparoskopickou operáciou, kedy sa vajká stiahnu a prišijú na správne miesto. Dokonca aj zdravý a donosený chlapec s tým môže mať problém.  Môže sa stať, že jedno je na mieste a druhé sa vracia spať do bruška.

Operáciu už mal mať v týchto chvíľach za sebou, ale kvôli chorobe sme ju museli odložiť, nakoľko sa vykonáva v celkovej anestéze. Takže ho čaká v marci – určite vám o nej potom napíšem. 🙂

Dôvody, prečo by sa mala operácia urobiť do 1 roka (najneskôr do 2 rokov) sú najmä porucha plodnosti a vyššie riziko vzniku nádoru semenníkov.

Priznám sa, že to s tou plodnosťou v jeho prípade neberiem ako tragédiu (riziko dedičnosti jeho diagnózy je 50/50) avšak jasné, že o tom nemám právo rozhodovať ja.

Na poslednom sone už boli vajká takmer dole, avšak už sú asi natoľko veľké, že nevedia prejsť do cieľovej destinácie. 😀Alternatívna liečba neexistuje, takže sa operácii už nevyhne. Nemal by to byť vraj dlhý zákrok, ale o tom vám napíšem v marci..

Prikladám vám link na YouTube ako taká operácia vyzerá (je to len počítačová animácia, kde je to pekne vysvetlené – nebojte sa kliknúť! 😉): https://www.youtube.com/watch?v=ICxUy0_NIcM

Iný predčasne narodený novorodenec (P07.3)

Nie každý má v okolí predčasniatko, tak vám chcem objasniť, kto to prečasniatko vlastne je ❤️

Za predčasne narodené dieťa sa považuje dieťa, ktoré sa narodilo pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Drobec sa narodil v 34+2tt. V dnešnej dobe sa až každé 11-te dieťa narodí predčasne –  na Slovensku je to teda ročne cca 5.000 detičiek.

Kedysi som čítala, že toto je zrovna to najhoršie obdobie, nakoľko sa počas tohto obdobia vyvíjajú pľúca, lepší je teda buď 32tt alebo potom až 36tt. No akurát sa trafil tam, kde nemal.😄

Aj predčasniatka sa delia na viaceré skupiny:
– pred 28tt je to extrémne nezrelý novorodenec (dieťa je podľa väčšiny európskych krajín životaschopné po ukončenom 24tt s hmotnosťou nad 500g) našla som však info, že sa už podarilo zachrániť aj dieťa narodené v 21tt
– medzi 28tt-31tt je veľmi nezrelý novorodenec
– a mezi 32tt-36tt je to ľahko nezrelý novorodenec

Komplikácie, ktoré môžu v súvislosti s predčasným narodením vzniknúť sú samozrejme odlišné. V nižšom gestačnom týždni je samozrejme vyšší predpoklad komplikácii. A aj keď bol drobec už v tom „vyššom leveli“ komplikácie ho teda neobišli..

Dieťa, ktoré sa narodí predčasne ešte nie je pripravené na svet vonku, je teda potrebné venovať mu špeciálnu starostlivosť. O drobca sa ukážkovo starali celé 3 týždne na JIS, kde sa ho pokúšali 3x extubovať, ale nakoľko mal vrodený zápal pľúc s dýchaním mal veľké problémy, a až po 3 týždňoch sa mu podarilo dýchať bez pomoci prístrojov. Poviem vám, že to bolo pre mňa veľmi zlé obdobie. Vidieť ho tam s káblikmi, hadičkami a na prístroji, ktorý dýchal zaňho.. Po 3 týždňoch sme šli spolu na iné oddelenie a po ďalších 2 týždňoch domov. Bola som tam s maminou, ktorá bola v nemocnici už 3 mesiace, takže tie moje 2 týždne boli v porovnaní s tým nič. Aj keď som to teda zvládala veľmi zle, najmä prvé 3 týždne, keď som bola v nemocnici a potom sa dávala dohromady doma a mohli sme ho chodiť pozerať, ale nechytať..

Zvládol to on, zvládla som to ja. Netreba prestávať myslieť pozitívne a veriť, že všetko bude v poriadku. Aj tento blog som zakladala s touto myšlienkou. Ale človek mieni.. Náš drobec žiaľ nikdy nebude 100% v poriadku, nakoľko má vrodenú genetickú poruchu, ktorá má podľa všetkého na svedomí aj moje komplikácie počas tehotenstva, aj jeho predčasný príchod na svet.

Včasná diagnostika je u týchto detičiek veľmi dôležitá, treba preto dieťa intenzívne sledovať a aj keď máte pocit, že ste prehnane bojazlivá čokoľvek sa vám nebude zdať konzultujte to s pediatrom! Tým, že som s drobcom začala pracovať a cvičiť už v pôrodnici dosahujeme teraz vzhľadom k jeho diagnóze úžasné výsledky.

Zbystrite pri týchto prejavoch:
– zvláštne postavenie nožičiek, prstov na rukách, sťažené zohýbanie kolien počas prebaľovania,
– asymetrické používanie končatín (drobec preferuje pravú stranu pred ľavou),
– pretrvávajúci úklon hlavičky do jednej strany, prípadne jej neprirodzené zakláňanie,
– ak dieťa neprirodzene vytáča rúčky, má ochabnuté svaly, je extrémne nepokojné, veľmi dlho spí,
– ak má končatiny stuhnuté (rúčky ma zovreté v päsť, končatinami hýbe trhavo), často plače, plač je prevádzaný trasom končatín,
– má zležané záhlavie, sploštenú hlavičku,
– ak sa mu prejavuje asymetria na tvári (má asymetrický úsmev, jedno líčko má väčsie ako druhé a pod.)
– oneskorenie jednotlivých pohybových prejavov,
– zvláštne zvukové prejavy pri dýchaní,
– komplikvaný a namáhavý spôsob prijímania potravy.

Oxygenoterapia

Oxygenoterapia – liečba kyslíkom. Je to liečebná a regeneračná terapia. Inhaluje sa pri nej zvýšená koncentrácia kyslíka (90-95%). Bežne dýchame cca 21% kyslíka.

Účinky oxygenoterapie:
• Zvyšuje celkovú imunitu organizmu.
• Regeneruje mozgové bunky (môže byť prevenciou náhlej cievnej mozgovej príhody).
• Upokojuje nervový systém, pôsobí proti depresiám, zvyšuje hladinu endorfínov v tele.
• Zlepšuje účinok obranných mechanizmov.
• Zlepšuje detoxikáciu organizmu, kvalitu pleti, nechtov a vlasov.
• Spomaľuje starnutie na bunkovej úrovni.
• Preventívne pôsobí proti rakovinovým ochoreniam.
• Zrýchľuje metabolizmus a spaľovanie tukov.
• Zvyšuje koncentráciu, psychickú a fyzickú výkonnosť.

• Prirodzene vypne kožu a vyhladí vrásky.
• Pôsobí proti bolestiam hlavy a migrénam.

Túto terapiu má drobec bežne počas rehabilitačných pobytov každý deň 10-20 minút. Na začiatku si zvykne poplakať pri nasadzovaní kanyly, avšak už pri nej aj zaspal.

Oxygenoterapia je vhodná pre všetky vekové kategórie. Dá sa dokonca realizovať aj v domácom prostredí. Existujú rôzne kyslíkové koncentráty, ktoré sa dajú kúpiť v špeciálnych obchodoch zameraných na kyslíkovú terapiu. Nejde však práve o lacnú záležitosť..

1. trimester

V nemocnici som bola prvýkrát v cca 4 týždni tehotenstva.. Prišla som večer na pohotovosť s tým, že som tehotná a krvácam.. Pýtali odo mňa „potvrdenie“, ale keďže tehotenská knižka sa dáva neskôr, mali iba moje tvrdenie.

Zobrali mi teda krv a nechali ma uplakanú čakať na chodbe 3 hodiny, kým im došli výsledky krvi s potvrdením môjho tehotenstva, až potom ma poslali na sono.. 🤷🏼‍♀️Rozmýšľam, či bol ozaj taký problém ma poslať na sono skôr, ale tak postupy zrejme nepustia.. Na sone teda iba skonštatovali, že všetko je tam, kde to má byť, pichli mi injekciu na zastavenie krvácania a poslali domov s tým, že čo sa má stať sa stane.. Krvácanie prestalo, Dr. mi nasadila lieky a čakali sme čo bude. Bola som teda veľmi šťastná, že na ďalšom sone už bilo srdiečko a všetko vyzeralo byť OK..

Na prvý veľký ultrazvuk ma Dr. poslala na súkromnú kliniku, nakoľko jej sono nebolo dostatočne kvalitné (ani ona sama nebola, ale o tom potom 😄). A tak sme sa s mužom vybrali na kliniku. Pri prvom dieťati so mnou na tomto sone nebol, o to viac sa tentokrát tešil. Pani doktorka drobca pozerala, na monitore nám ukazovala ručičky, nožičky, robil tam kotrmelce.. Keď však padla veta „zavolajte pána primára“ vedela som, že je asi niečo zle.  Šijové prejasnenie (NT), ktoré sa meria bábatku by malo byť v hrúbke do 2mm (hraničné sú vraj 3mm), drobec mal však hodnotu 11mm. Strašidelné však? A tak nám pán primár povedal, že asi tam nie je teda všetko v poriadku.

Konzultovala som tieto výsledky a sono s ďalšími 5 lekármi a všetci sa zhodli na tom, že tento výsledok nie je dobrý, že určite je to indikácia na umelé prerušenie tehotenstva. Na to nám prišli aj výsledky prvého krvného skríningu, kde vyšiel predpoklad na Downov syndróm až 1:12. Toto sa mi teraz píše ťažko, ale keďže na SR nie je možné po 12tt prerušiť tehotenstvo bez stanovenia diagnózy, začal sa kolobeh genetických testov. Či som nad tým vtedy rozmýšľala? Priznám sa, že v prvom momente áno.

Objednali nás teda do genetickej ambulancie na konzultáciu, kde nám pán doktor vysvetlil čo a ako. Do 3 dní som bola spät na klinike, kde v rámci jednodňovej (vlastne poldňovej) hospitalizácie odoberali z môjho brucha vzorky placenty – odber choriových klkov. Poviem vám teda, že to vôbec nie je príjemné vyšetrenie. Prídete na sálu, kde su všetci extrémne milí a príjemní (jediné pozitívum toho celého), sonom zamerajú placentu a potom sa veľkou tučnou ihlou musia trafiť presne do placenty, aby odobrali vzorky odtiaľ, odkiaľ treba. Po odbere mi ešte ukázali drobca, ktorý sa tam veselo vrtel a evidentne tento zásah do mojej brušnej dutiny ani nezaregistroval. 🙂

Po 3 hodinách ma pustili domov, 48h som mala nariadený kľudový režim. Počula som pri týchto odberoch je vraj vysoká pravdepodobnosť, že ak dieťa nie je v poriadku môžu spôsobiť potrat, čakala som všeličo.. A hlavne som čakala na výsledky, ktoré mali byť 1. časť do 3 dní a 2. časť do 2-3 týždňov.

Na prvú konzultáciu nás teda volali celkom skoro. A viete aké boli výsledky? Všetko je v poriadku. A bude to chlapec. Keďže sa ešte potom čakalo na tie ďalšie rozbory stále sme boli veľmi nervózni. Ale čuduj sa svete, aj tie ďalšie rozbory neukázali nič neobvyklé. Podľa genetických testov bol drobec v poriadku. Jediná zvláštnosť teda ostával ten ultrazvuk…

Netehotno-tehotná

Odkedy som v roku 2012 porodila moje prvé dieťa, telo mi dávalo jasnejšie signály, že sa s ním niečo deje.. Na Vianoce 2016 som mala taký zvláštny pocit, že sa deje niečo neobvyklé.. Keďže sme si s (teraz už) manželom povedali, keď bude – bude, skúsila som si spraviť test – no aký super darček by som im dala pod strom 😄.

Test č. 1 – negatívny, OK. Na Silvestra som si urobila test opäť, to viete – pre istotu. Test č. 2 – negatívny. Týždeň po novom roku som už začala šípiť nejaký problém nakoľko MS nebola štandardná – spravila som si ďalšie 2 testy. Test č. 3 – negatívny. Test č. 4 negatívny. To už som znervóznela, nakoľko som v januári 2016 skončila v nemocnici na operácii cysty na vaječníku… Po sviatkoch som teda volala Dr. aby mi vzali krv a objednali na vyšetrenie, lebo niečo nie je OK.

Na druhý deň po odbere som volala do ambulancie, kde mi sestrička oznámila „Áno, máš to tam, ale to HCG máš nejaké nízke. Prídi zajtra na sono a dávaj si pozor. Keby niečo, utekaj hneď do nemocnice.“ Mám pocit, že tou poslednou vetou mi to privolala.. Keďže sme boli tesne po sviatkoch a v práci bolo roboty ako na kostole, na sono som sa objednala až o týždeň.

V polovici januára sa teda prvýkrát ukázala fazuľka (takto sme pracovne volali obe naše deti). Teda tu to bol ešte gestačný vak!

Druhý deň som skončila v nemocnici prvýkrát…

 

… pokračovanie bude v ďalšom blogu …

Orofaciálna stimulácia

Názov je celkom strašidelný, keď si ho tak teraz prečítam, ale nejde o nič zložité ani namáhavé. Jedná sa o akúsi masáž tváre.

Keďže sa drobec narodil s nie úplne OK pľúcami, bol 3 týždne napojený na pľúcnej ventilácii na JIS-ke. Keďže sa jeho sací reflex nemohol riadne rozvinúť sám, museli sme mu trošku pomôcť.. Aj na to slúži orofaciálna stimulácia.

Začala som ju na ňom praktizovať keď mal 3 týždne, teda čerstvo pre preložení z JIS-ky na oddelenie patologických novorodencov (áno, aj toto znie strašidelne, ale to oddelenie bolo úplne v poriadku). Jedná sa o jemné stláčenie bodov, vďaka ktorým sa stimuluje neuromotorika tváre, líc, pier, jazyka čím je možné docieliť pozitívne zmeny v saní, dýchaní, žuvaní, prehĺtaní i v reči samotnej. Cvičiť ju treba naozaj poctivo pred každým kŕmením (nerobila som to iba v noci). S drobcom som ju trénovala cca 1 mesiac a od 3 mesiaca sa mi podarilo ho začať plnohodnotne dojčiť.