Kategória: BLOG

Na magnetickú rezonanciu drobca poslala jeho pani endokrinologička po októbrových záťažových testoch, kvôli chýbajúcemu rastovému hormónu. Tento blog som nevládala vtedy napísať a musím sa priznať, že už som veľkú časť vytesnila z pamäte, lebo to bol jeden z našich najhorších zážitkov v nemocnici – ale sľubujem, že si spomeniem a niečo vám k tomu ešte napíšem.

Drobec mal teda absolvovať magnetickú rezonanciu mozgu (i keď ho z neurológie na jeseň vyradili), aby skontrolovali hypofýzu – podmozgovú zľazu, ktorá je vo veľkosti hrášku a zohráva úlohu v regulácii funkcie ostatných žliaz v organizme a to uvoľňovaním hormómov. On má teda v rámci svojej hlavnej dg ako “pod”diagnózu tzv. trpasličí vzrast. Plus mu tam teda ešte oftalmológ v decembri prihodil zrakové dráhy, keďže je tak trošku nevyšetriteľný a videl iba začiatok očného nervu. V rámci dg musí chodiť na očné min. 1x za 2 roky, keďže ani očká nemá len také obyčajné, ale najkrajšie na svete 🙂

Na príjem sme teda mali prísť medzi 10/11-tou. Predtým sme zbehli do anesteziologickej ambulancie, kde som niesla výsledky od našej pani pediatričky – krv, moč, osobná a rodinná anamnéza /nie staršie ako 14dní/. Aby mohlo ísť dieťa do anestézy, musí byť 100% fit – žiadny infekt a lieky aspoň 3 týždne, očkovania a podobne. Inak nám vlastne dali termín celkom rýchlo keď tak nad tým teraz rozmýšľam. Po príjme boli celkom prekvapení, že to všetko máme, keďže si to vraj robia na oddelení, ale ja som mala inštrukcie, že s tým už mám prísť. Takže sme sa prvý deň vlastne celý prenudili… Výhodou na detskej klinike je krásna hernička plná hračiek. A mala som aj posteľ! 🙂

Keďže patrí drobec ešte k tým mladším detičkám do MR plánu šiel teda medzi prvými, čo znamenalo čas cca 9:30-10:00. Do polnoci je povolená strava, voda do 5:00. Ráno sa ho podarilo zakanylovať na druhýkrát (naposledy to šlo až na 9), takže sa to začalo v celku fajn. Ale to by sme samozrejme neboli my, aby sa niečo nedomrvilo. Cca 9:45 sme sa teda dostali na MRko, s kanylou a relatívne spokojní obaja. Bolo tam cca 10 ľudí (personálu) a ešte sa čakalo na jednu pani doktorku, keďže ako kardiopacient musí mať trošku vyšší dozor. Pán doktor ma ukľudnil, že sú to také light-kové lieky a bude vlastne len silno utlmený, ale funguje si 100% sám.

Prišla teda pani doktorka, pichli mu prvú dávku niečoho, pozrel na mňa a začal sa smiať! 😀 Normálne ho nadrogovali. Pani doktorka si vypýtala tlakomer, čo samozrejme na MRku nemali. Vzhľadom na to, že drobec je pacient so zníženou diastolickou fuknciou srdca, chcela si to odsledovať. Tak sa začal zhánať tlakomer! Po vete, že veď aj tak mu ho do ”rúry” dať nemôžu lebo keďže je na elektrinu buď sa pri zapnutí MR pokazí alebo vybuchne mala som chuť odísť. Nakoniec teda zohnali čo potrebovali a poslali ma von s tým, že to bude trvať cca 20-30 min., tak ja že si skočím na kávu do bufetu a vrátim sa. Z MRka som odišla o 10:01.

Späť som bola cca 10:20 a čakala. Keď o 11-tej otvorila dvere doktorka, ktorá ho “prijímala” šípila som z jej výrazu tváre prúser. Vraj teda malý je OKej, ale oni sú z neho všetci hotoví. Lebo ešte sa im nepodarilo ho uspať! Došiel tam už 3tí lekár, iné deti vraj po takej dávke nevládzu už ani samé dýchať a on sa na nich smial! Moje dieťa je proste SUPERMAN!

Stáva sa, že na niektorých ľudí lieky nezaberajú. A aj sa im ho poradilo uspať, ale po 10 minútach v tuneli sa opäť posadil a mohli začať od začiatku. Nadávkovali mu teda dva, či tri druhy liekov a potom sa im konečne podarilo spraviť MRko.

Do MR ambulancie som sa teda dostala o cca 12-tej – tu by som chcela podotknúť, že celú dobu som sedela na chodbe pred MRkom a nikto mi neprišiel nič povedat’… Sedela som 2 hodiny pred dverami a nevela som čo sa deje. Dokonca aj doktorka z oddelenia už volala na MRko čo sa deje, že ešte nie sme hotoví. Ja chápem, že tam s ním mali kopec práce (údajne to tam sestrička za 40 rokov ešte nezažila, ale ozaj mohol niekto prísť..).

Došla teda pre mňa pani doktorka a ospravedlňovala sa, že mi nikto nedal nič vedieť a z narkózy ho teda budila už pri mne. Prebral sa teda celkom rýchlo, šli sme teda na oddelenie, dostal ešte infúzku a saturák. Podarilo sa mu potom ešte zaspať okolo 14:30 a potiahol do 17:30. 😀

Predpokladám, že ak by teda nedostal tú mamutiu dávku liekov rovno by nás pustili domov, ale nechali si ho ešte v noci na pozorovanie.

Takže ak vás čaká MRko nemajte stres, to čo nám sa nestane nikomu! 🙂

Prvú informáciu o očkovaní drobca ako predčasniatka som mala podanú veľmi zvláštym spôsobom. Je dosť možné, že keďže odvtedy pretieklo veľa vody, moje spomienky nebudú 100%, ale ja si to pamätám takto..

Na chodbe som dostala do ruky akúsi dvojstránku o očkovaní proti Respiračnému syncyciálnemu vírusu (RSV) so slovami, že ak drobca nedám zaočkovať, môže zomrieť.. Áno, takto to mám ja v pamäti.. Vypleštila som teda oči a čakala, čo bude nasledovať.

Predčasné deti majú aj menšie a nevyvinutejšie orgány, preto sú priedušky veľmi maličké. Zo zápalu priedušiek teda môže veľmi rýchlo prepuknúť zápal pľúc, ktorý ohrozuje srdce, ktoré môže skolabovať.

Na očkovanie (Synagis) majú nárok predčasne narodené deti (pred 35tt) a deti, ktoré majú respiračné ťažkosti. Ďalšia informácia, ktorá nasledovala bola, že injekcií potrebuje 6 a jedna stojí cca 800€. Aj vám sa zatočila hlava? Nebojte, v zápatí došiel dodatok, že toto očkovanie prepláca poisťovňa. Najprv ho ale musí schváliť. Nám ich schválili.

Viac informácii o RSV nájdete na http://www.rsvirus.sk/.

V novembri teda začalo očkovanie s protilátkami proti RSV. Dávok mal dohromady 5. Pichá sa to v jesennom a zimnom odbobí, kedy je najvyššie riziko nákazy. Sú to protilátky, ktoré z tela vyprchajú, preto je tých injekcií viac. Kým sa teda očkoval RSV nechceli sme s pani doktorkou drobca zaťažovať ešte ďalšími očkovaniami.

Na jar už sme začali túto tému rozoberať s tým, že keďže mal drobec poškodenú v dôsledku krvácania do mozgu CNS chcem k očkovaniu vyjadrenie neurológa, a aj kardiológa kvôli srdiečku. Obaja dali súhlas s očkovaním. Priznám sa, že vzhľadom na rôzne faktory som dúfala, že nám očkovať zakážu. Takže som sa ako na posledné spoliehala na genetickú ambulanciu.

Tam však pani doktorka vyslovene odporúčala očkovať, nakoľko ktorákoľvek z týchto chorôb by mohla mať pre drobca fatálne následky.. A tak moje prvotné odhodlanie neočkovať vyletelo komínom.. A vzhľadom na prostredie, v ktorom sa tak často pohybujeme byť pred niektorými vírusmi a chorobami chránení nie je na škodu. 🙂

Našťastie je naša pani pediatrička v tomto OK a nijak na mňa netlačila. Keďže drobec výškou i váhou dosť zaostával (aj zaostáva) rozhodli sme sa očkovania rozdeliť. To sa dá úplne bez problémov. Takže pani doktorka postupne pichla 3 dávky vakcíny HEXA. Ďalšie očkovania som sa rozhodla odložiť, kým bude mať drobec aspoň 10kg a telo sa s nimi bude vedieť lepšie vysporiadať.

Teraz absolvoval očkovanie SYNFLORIX proti pneumokokom. Na jar ešte plánuje pichnúť MMR vakcínu a máme hotovo. Keďže sme začali očkovať o niečo neskôr, nedostal všetky dávky, ktoré sa pichajú klasicky, ale je riadne zaočkovaný.

Prikladám môj tip ako a kedy očkovať. Deti som si vždy odsledovala 2 týždne pred plánovaním očkovaním, aby ani nekýchali, ani nekašľali. Toto sa týka aj celej rodiny, lebo akonáhle je niekto v domácnosti chorý, môže to spôsobiť nežiadúcu reakciu. Pred každým očkovaním poprosím pani doktorku o test CRP či v tele nedrieme nejaký vírus alebo bacil! A keď je toto všetko OK očkujeme.

Môj ďalší tip čo mať určite doma pred očkovaním. Obe moje deti super znášajú Panadol čípky a Nurofen sirup – to je taká klasika pri teplote a bolesti čo zaberá. Ale za najväčšiu vychytávku považujem hydrogélové náplaste, ktoré 1) znižujú telesnú teplotu, 2) super vychladené z chladničky a hneď nalepené na vpich zatiaľ vždy eliminovali akýkoľvek opuch. V balení sú náplaste 2. Pri očkovaní vezmem jednu, rozstrihnem je na polovičku alebo tretinky a nalepím na vpich. Zvyšok poriadne uzavriem a vrátim do chladničky. Takto viete náplasť využiť dlhšie.. Náplaste stoja cca 3.50€ a viete ich kúpiť napríklad v sietí lekárni BENU.

Ja som zástanca povinného očkovania. Aj preto, že poznám veľa detí, ktoré očkované byť nemôžu a preto je podľa mňa veľmi dôležitá kolektívna imunita. Veľkáčka bola očkovaný riadne podľa očkovacieho kalendára. Pri drobcovi som však tiež pri očkovaní veľmi opatrná. Po každom očkovaní s ním absolvujem aj Biorezonanciu, kde mu z tela odstránia prípadné kovy získané očkovaciou látkou.

Klop – klop – klop, zatiaľ všetko zvládol bez teploty a reakcie, tak verím, že aj to posledné očkovanie zmákneme. 🙂 Dajte na svoj inštinkt, ak máte pocit, že je dieťatko možno choré, malinké a nezvládne to, očkovanie odložte. Ja si myslím, že každá matka vie čo a kedy je pre jej dieťa to najlepšie.

Je mi jasné, že práve pichám mikrošpendlíkom do osieho hniezda, ale mám nejakú vnútornú potrebu sa k tomu vyjadriť..

Stále na mňa kdesi na FB/IG vyskočí príspevok, kde sa ženy „hádajú“, ktorý pôrod je lepší, príjemnejší (ha-ha) a podobne. Nie v mamičkovských skupinách nie som (ok, som v 2, ale tieto veci sa tam nerozoberajú), ale sem-tam niekto z môjho friendlistu má potrebu sa k tomu vyjadriť a ja si potom z čistej zvedavosti prečítam aj ďalšie komentáre. Alebo si prečítam komentáre pod peknou novomamičkovskou fotkou (naposledy u Jasminky Alagic) a rozoberá sa tam to isté.

Tak takto.. Ja som zažila oba. Aj prirodzený pôrod, aj sekciu. Viem si to teda porovnať.

Kedže veľkáčku som rodila v 2012 veľa vecí som z hlavy vytesnila, ale tak aspoň v skratke. Došla som na kontrolu v stredu na obed (3 dni pred termínom), že mám pocit, že mi tvrdne brucho. Tradáááám „začali sa vám kontrakcie, už si vás tu necháme“. Ako prvé som s plačom volala mojej mame, že ja tam ostať nechcem, že ešte nechcem rodiť a že sa bojím. No jo, zvláštna reakcia, ale ako prvorodičke, ktorá nevedela do čoho ide mi to tak prirodzene vyplynulo zo situácie. 😀

Polovička mi teda doniesla veci a ostala som v nemocke. Večer už som bola akosi zmierená, že teda rodím a vbehla sestričkám do vyšetrovne kedy to už teda bude. Vraj keď sa prestanem takto usmievať. Prvá noc na čakačke a nič. Prišlo ráno a nič. Poobedie a nič. Kontrakcie neprichádzali (teda boli také sem tam), tak ma teda pustili domov, že čo tam budem.. 🙂 U muža (vtedy ešte frajera) v práci mali práve v ten večer firemný večierok k niekoľkoročnému výročiu firmy s pečeným prasaťom a koncertom Zóny A, tak jasné ideme! U nás ako na potvoru netiekla teplá voda, tak som šla k našim. Vošla do sprchy, umyla si vlasy, namaľovala sa a keď pre mňa prišiel kontrakcie som mala každých 5 minút. Prasa a koncert sa teda nekonali (sľúbili mi, že mi prasa pošlú a neposlali!). Takže rovnaká smena čo ma poobede prepúšťala ma večer ešte stihla na príjme. Kontrakcie do rána všelijaké, otváranie žiadne, ráno som dostala akýsi čípok a potom prišla zábava.

Bola som odhodlaná, že ja to dám bez EPI, no po 2 prebdených nociach a bolesti jak sviňa (áno, bolí to) som si dala EPI pichnúť a bolo to najlepšie investovaných 150 EUR v mojom živote! Naozaj. Dnes už to je zadarmenko.. Takže v podstate som nevedela, že rodím. Veľkáčka sa teda narodila v piatok na obed, po takmer 48h strávených v nemocke na čakačke (doma som medzitým bola fakt asi 4-5h). Na 2 zatlačenia bola vonku, bez nejakých väčších problémov. Zašívane som vďaka EPI tiež necítila, takže za mňa úplná pohoda.

Keď však EPI prestala fungovať – nebudem vám klamať, bolo to bolestivé. Veď mi cez dieru pre vajíčko vyšiel 3.5kg melón, ale za cca 2-3 dni už som vedela normálne sedieť a fungovať 🙂

Stretla som sa s názorom „plánujem si sekciu, lebo sa bojím bolesti“. OK nie je to easy (mne sa to po tej EPI hovorí), ale zvládajú to ženy na celom svete, mám aj kamošky, ktoré EPI nestihli a sú tu. Ono tie zlé spomienky naozaj proste vytesníte z pamäte veľmi rýchlo. A aj tá bolesť rýchlo prejde..

Pri drobcovi sa vzhľadom na rizikové tehotenstvo rátalo s predčasným pôdorom. Ak ste čítali moje predošlé články viete, že 1x som bola v nemocke v 28tt, kedy mi pichali kortikoidy. Nakoniec ma však zas pustili domov a v 34tt+1 na kontrolnom sone sa Dr. rozhodol, že drobec musí ísť zajtra okamžite von.

Taška nezbalená, ja vystrašená.. Chvíľu ma ukľudňovala sestrička na sone, že v takomto stave nemôžem vyjsť medzi tehuľky (neznášam to slovo) do čakárne. Ukludnila som sa, otvorila mi dvere a keď som zbadala muža, opäť som sa zosypala.

Šla som sa domov pobaliť, poobede nastúpiť na príjem a ráno ma čakala sekcia. A veď čo, veď tak rodia celebrity, to nejak zmáknem. Celú noc som nespala, lebo drobec cítil, že sa niečo deje. A teda asi aj s ním sa niečo dialo, keďže ho chceli vyberať von. O mojom pôrode sekciou som vám myslím už písala, tak to skúsim tak stručne.

Odniesli ma na pôrodný box kým pripravia sálu a pichnú mi nejaké oblbováky. Došlo mi zle, dostala som injekciu proti vracaniu, z ktorej ma brutálne napínalo. Previedli na na operačnú sálu kde bolo hádam 100 stupňov, končene však klíma a asi milión ľudí. Pichli mi spinál – mám pocit, že to bolo horšie ako EPI, ale nie som si veru moc istá. Opäť mi bolo z nervov neskutočne zle, takže nemohli začať operovať kým ma napínalo.. OK prestalo to a išli na to. Je to také.. no necítite bolesť, ale viete, že sa niečo tam dole deje. Cítite tlaky, pohyby, hlavne počujete zvuky.. To bolo pre mňa asi najhoršie. Hlavne keď mi museli zastaviť krvácanie a trhala sa im niť pri zašívaní.

No a takto vám poviem, keď som sa mala na druhý deň postaviť myslela som, že zomriem. Fakt. Takú bolesť som ešte nezažila. A keď som mala ísť potom na WC a do sprchy, myslela som, že umriem zas!

Jediné „pozitívum“ na mojej sekcii bolo vlastne to, že drobec šiel rovno zo sály na JIS-ku, lebo teda poviem vám (a to klobúk dole všetkým mamám, ktoré majú za sebou sekciu) ja by som to nedala. Neviem si predstaviť, že by som sa o neho mala starať, keď som sa nevedela postarať sama o seba. Fakt mi trvalo asi 2 týždne, kým som bola ako tak schopná samotného fungovania.

Ono sekcia nie je sranda. Je to naozajstná operácie, kde vám rozrežú kožu, brucho, maternicu.. Och.. Ja skutočne, ale skutočne nerozumiem kočkám, ktoré sú toto ochotné absolvovať dobrovoľne! Veď to je samotýranie.. Ja osobne by som teda radšej šla zajtra prirodzene odrodiť trojičky ako ešte raz absolvovať sekciu.

Áno, každý má prah bolesti nastavený inak, každé telo je iné.. Ale za mňa teda, prirodzený pôrod je pre ženské telo naozaj prirodzený. Sekcia je proste brutálny zásah do tela a pokiaľ teda nejde o život dieťaťa/matky zvoľte si radšej tú prirodzenú cestu. Na tu bolesť, ktorej sa bojíte naozaj rýchlo zabudnete.

A či ste rodili alebo len budete rodiť, je jedno ako to dieťa príde na svet, nejak von proste ísť musí, nerobí to z niekoho lepšiu alebo horšiu matku. Ja som tiež bola nešťastná z EPI, lebo som to brala tak trošku ako moje zlyhanie, ale viem, že bez nej by som ten prvý pôrod nezvládla.. A keď si vieme pomôcť, prečo to neurobiť. 🙂

Operáciu vajok drobec absolvoval 2. 5. 2019. Bola to operácia prvá, nakoľko sa doktorom nepodarilo zoperovať vajká tak, ako si predstavovali.

Prvú kontrolu sme absolvovali po týždni. Prvý týždeň sa museli rany v podbrušku prelepovať každú cca hodinku. Dôležité je držať ich v suchu. Takže vždy umyť, dezinfikovať, prelepiť.. Po prvej kontrole už netreba ranky prelepovať, ale stále platí umyť, dezinfikovať + dostal krémik (zn. Silkyderm) na potieranie jaziev.

Och a pripomínam zákaz cvičenia, zákaz odrážadiel/bicyklov a zákaz kúpania (večer teda iba sprcha). Preto plánujte operáciu na jar/jeseň/zimu, lebo v lete je to podľa mňa že smrrrť.

Jazvičky v podbrušku vyzerali celkom fajn, trčali z nich stehy (vstrebateľné) a miešok hral všemožnými farbami.. Ďalšia kontrola o mesiac. Inak tu sa obrňte poriadnou dávkou trpezlivosti, lebo objednanie do UROambulancie nie je možné a posedíte si v čakárni aj 2-3h kým prídete na rad. Tu využívam našu ZŤP kartičku, s ktorou máme v ambulanciách prednosť (takže sorry za predbiehanie ? ).

Celú dobu sa mi jazva, kde má prišité vajko (jedno vajko má v miešku a jedno dočasne prichytené v podbrušku) zdá horšia ako tá vedľajšia. No čo čert nechcel (a jasné, že u nás sa musí vždy vyskytnúť problém) na konci mája sa mu na tej krajšej jazve spravila cca 1-2 cm hrčka. Utekali sme teda na kontrolu, kde pani doktorka skonštatovala, že telo má asi problém s tými vnútornými stehmi a uzlík vnútri sa mu podľa všetkého zapálil. (BTW stehy mu vypadali asi až po 2 mesiacoch). Takže bez nejakého upozornenia mu pani doktorka začala ten hnis z hrčky vytláčať.. Bŕŕŕŕŕŕŕŕ… Aj vás zaboleli nohy? Lebo mňa zas áno, len som si na to spomenula..

O týždeň nám teda nakázala prísť opäť na kontrolu. Na hrčku dostal gáfrovú masť (sťahuje zápaly), takže sme opäť umývali, dezinfikovali a natierali 2 rôznymi mastičkami. Kontrolu sme potom mali zhodou okolností u pána doktora, ktorý drobca operoval. A veľmi dobre si ho samozrejme pamätal, lebo taký zákrok ešte predtým „nerobil“. No tak čo, niekto musel byť prvý, tak prečo nie drobec. ? Nech som teda presná, drobec mal veľmi krátke hlavné cievy, také krátke pán doktor vraj ešte nevidel, takže mu ich musel prerušiť a vajká sú aktuálne vyživované z iných zdrojov (funkčnosť ostáva zachovaná).

Keďže sme na ďalší týždeň mali nastúpiť do Adeli, chcel drobca ešte tesne predtým vidieť, aby mu odobril cvičenie. V podstate sa to už hojilo celkom pekne, ono problém je ozaj tá plienka. Sama na sebe som videla ako sa mi hojila jazva po sekcii a mať to zabalené nonstop v plienke je celkom masaker. Odobril nám teda začať cvičit tak light.. Neviem či niekedy počul o rehabke v Adeli, ale tá je všetko, len nie light! ?

Nuž, keď to tak zhrniem teraz po 3 mesiacoch.
Jazva na miešku bola OK do mesiaca. To vypadli aj stehy, aj zmizol opuch s modrinou a vyzerá to celkom OK. Jazva, ktorou viedli vajko do miešku je tiež fajn, od tej hrčky sa už ďalší zápal netvoril, takže sa zahojila k mojej spokojnosti. S tou jazvou, kde má v podbrušku prišité vajko, ale stále nie som akosi OK.. Zdá sa mi stále červená a je teda výrazne väčšia, ale to bude teda asi tým, že tam je to vajko no.. A keďže máme prísť v decembri na kontrolu a dohodnúť termín druhej operácie, poprosím ich, aby mu ju spravili peknejšiu. ?

Sľúbila som vám aj foto aktuálneho stavu, niekedy sú viac červené, podľa toho ako moc je teplo a ako moc sa potí.. Ospravedlňujem sa za kvalitu, ale nejak sa to lepšie odfotiť nedalo a aj tak to nie je moc fotogenická záležitosť.. V jazvách je však vidieť rozdiel. Tak hádam mu ju po druhej operácii opravia..

Ak ste čítali články o drobcových diagnózach viete, že sa narodil bez vajok. Teda s vajkami, ale ostali mu v brušnej dutine.

Toto je častý jav pri predčasne narodených chlapčiatkach (cca 30% detí sa takto narodí) a nie je dôvod sa znepokojovať. 🙂 Veľakrát sa stane, že vajká do 1 roka doputujú na správne miesto aj samé!

U drobca však nedovandrovali tam, kde mali. Ideálna je operácia okolo 1 roku života, po 1 roku už samé zísť nezvyknú. Operáciu sme mali plánovanú na december, ale keďže ochorel museli sme ju zrušiť. Preložili mu ju na marec, ale opäť ochorel.. 

Nový termín mu dali až na júl. Ale keďže drobec nemá úplne OK termoreguláciu, letný termín bol pre mňa naozaj problém. Našťastie bola pani na sekretariáte veľmi milá a podarilo sa nám nájsť skorší termín! 🙂 (Odporúčam ísť tam osobne.) Zvažovala som aj súkromnú kliniku, ale vzhľadom na drobcove množstvo diagnóz by zrejme ani do toho rizika s ním nešli. A nakoniec veru dobre, že sme ostali v “našej” nemocke.

Najneskôr 10 dní pred zákrokom je potrebné absolvovať predoperačné vyšetrenia. Pediater vezme krv, moč a spíše osobnú a rodinnú anamnézu. Drobec musel kvôli jeho dg absolvovať aj kontrolu u kardiológa. Pre istotu sme šli aj k neurológovi. Všade všetko OK. Pred nástupom je potrebné absolvovať aj poučenie u anesteziológa, kde sa vás ešte pýtaju na kopec vecí, vypisujete dotazník a čítate si kooooopec inštrukcií a informácií.

Samotná hospitalizácia pri tomto type operácie je 3 dni. 1. deň máte nástup, 2. deň zákrok a keď je všetko v poriadku 3. deň idete domov. Keďže nám vyšiel deň nástupu pred štátnym sviatkom kedy sa neoperuje a nemocnicu nemáme ďaleko, bolo možné ísť domov na priepustku.

V deň zákroku sme teda boli už 6:30 na oddelení. Operácia bola plánovaná na 8:45-9:00 (deň predtým vám povedia poradie, čas operácie a inštrukcie ohľadom jedla a pitia). Dieťa po polnoci nesmie jesť. Keďže je drobec kojený, mlieko mu dovolili do 3:00 – teda 6h pred operáciou. Vodu mal povolenú piť do 7:00 – teda max. 2h pred operáciou. Po nástupe sa dieťa osprchuje, prezlečie do pyžamka a dajú mu na ruku pásku s menom.

Vlastné kočíky sú na oddelení zakázané. Keďže je drobec ŤZP nám kočík dovolili, ale aj tak som ho nosila po chodbe v nosiči, ak ho máte určite si ho na to čakanie pribaľte! 🙂 Na oddelení majú aj herničku, kde sa chalani (drobec a náš sused z izby) celkom fajn prehrali..

Čas operácie sa nám žiaľ o hodinku predĺžil, lebo na operačke mal predošlý pacient “nehodu” a museli ju celú dezinfikovať. To by sme neboli my, keby sa niečo nepos*alo.

Platila som si poplatok 4€ za sterilný obleček, aby som mohla ísť s drobcom na premedikačnú miestnosť pred operačky. Tam som sa teda prezliekla a šli sme opäť čakať.

Mali tam tiež krabicu hračiek, tak sa tú chvíľku fajn prehral. Dostal taký oblbováčik striekačkou do pusy a vyzeral ozaj nafetovane. ? Potom mi ho vzali a ja som sa s plačom prezliekla do môjho oblečenia a odplazila sa späť na oddelenie, kde som sa konečne najedla a napila (nechcela som ho dráždiť). 

Na oddelenie si určite vezmite jesť a piť! V kuchynke je chladnička, mikrovlnka i rýchlovarná kanvica. Jedlo majú zabezpečené iba deti, takže si určite niečo zbaľte pre seba! Resp. choďte kúpiť zásoby kým je dieťa na operačke, lebo potom sa od postieľky už nepohnete!!!

Pri drobcovi bol akýsi problém s anestézou (pri uspávaní) a celkom dlho ho pozorovali aj pri prebúdzaní z nej, takže sa nám to z klasickej 1,5h operácie pretiahlo na hodiny 3! Ďakujem mojej Miške, že prišla a 2 hodiny tam so mnou sedela, inak by som sa asi zbláznila od strachu. 

Doviezli ho z operačky, preložili do postieľky, dostal infúzku a spal. Celý deň bol taký oťapený a spavý a pri každom pretočení plačkal..

Asi po hodinke a pol sa mohol 1x napiť. Vždy sa prebral iba na pár minút a zas zadriemal. Po ďalšej cca hodinke mohol dostať piškóty. Tie si tiež pribaľte alebo nejaké kukuričné chrumky. Keďže kojím, povolili mu potom aj moje mlieko. Inak by bol ten deň iba na piškótach a vode. Zabezpečte si aj večeru pre vás!

Na noc sme boli ubytované v izbe matiek. 4 postele, skriňa, WC a sprcha. Posteľné prádlo si zbaľte svoje. Vedia vám za zábezpeku (5€) požičať ich, ale vo vlastných je lepšie. Na noc mi dovolili drobca vziať si k sebe do postele ?, takže sme sa mojkali a zvládol to super.

Ráno som ho musela osprchovať, prelepili mu rany a vysvetlili mi starostlivosť o ne. Keďže sa im vajká podarilo nahmatať (jedno sa malo hľadať, lebo ho predtým necítili) nemuseli to riešiť laparoskopicky, ale priamymi rezmi. Má teda 2 v pobdrušku (na pravo aj na ľavo) a 1 rez na miešku. Prelepujú sa iba tie v podbrušku. Strekne sa dezinfekciou, priloží sa sterilný štvorček a zalepí. Na miešku iba striekam dezinfekciu, ale nelepím. Prelepovať sa to musí prvý týždeň do kontroly aspoň po kúpaní, resp. pri inom znečistení. Gáza nemôže byť mokrá, takže treba častejšie meniť plienku a kontrolovať.

A zadovážte si niečo na bolesť, aspoň na noc (ja dávam Panadol čípok). Drobec sa už druhý deň skúšal plaziť a tretí deň už sa veselo staval na nohy.. Zakňučí iba keď ho beriem na ruky, keď sa má ísť prebaľovať a sprchovať. Cvičenie a kúpanie má zakázané na mesiac. 

Keďže má krátke cievy podarilo sa mu stiahnuť do vrchnej časti mieška iba jedno vajko. Druhé posunuli trošku nižšie do podbruška, ale na správne miesto sa žiaľ nedalo. Takže to skúsia opäť za rok…

Na oddelení urológie boli všetci úžasní! Pýtajte sa na všetko. Aj keď vám to príde blbé, odpovedia, poradia a pomôžu! 🙂