Magnetická rezonancia

Na magnetickú rezonanciu drobca poslala jeho pani endokrinologička po októbrových záťažových testoch, kvôli chýbajúcemu rastovému hormónu. Tento blog som nevládala vtedy napísať a musím sa priznať, že už som veľkú časť vytesnila z pamäte, lebo to bol jeden z našich najhorších zážitkov v nemocnici – ale sľubujem, že si spomeniem a niečo vám k tomu ešte napíšem.

Drobec mal teda absolvovať magnetickú rezonanciu mozgu (i keď ho z neurológie na jeseň vyradili), aby skontrolovali hypofýzu – podmozgovú zľazu, ktorá je vo veľkosti hrášku a zohráva úlohu v regulácii funkcie ostatných žliaz v organizme a to uvoľňovaním hormómov. On má teda v rámci svojej hlavnej dg ako “pod”diagnózu tzv. trpasličí vzrast. Plus mu tam teda ešte oftalmológ v decembri prihodil zrakové dráhy, keďže je tak trošku nevyšetriteľný a videl iba začiatok očného nervu. V rámci dg musí chodiť na očné min. 1x za 2 roky, keďže ani očká nemá len také obyčajné, ale najkrajšie na svete 🙂

Na príjem sme teda mali prísť medzi 10/11-tou. Predtým sme zbehli do anesteziologickej ambulancie, kde som niesla výsledky od našej pani pediatričky – krv, moč, osobná a rodinná anamnéza /nie staršie ako 14dní/. Aby mohlo ísť dieťa do anestézy, musí byť 100% fit – žiadny infekt a lieky aspoň 3 týždne, očkovania a podobne. Inak nám vlastne dali termín celkom rýchlo keď tak nad tým teraz rozmýšľam. Po príjme boli celkom prekvapení, že to všetko máme, keďže si to vraj robia na oddelení, ale ja som mala inštrukcie, že s tým už mám prísť. Takže sme sa prvý deň vlastne celý prenudili… Výhodou na detskej klinike je krásna hernička plná hračiek. A mala som aj posteľ! 🙂

Keďže patrí drobec ešte k tým mladším detičkám do MR plánu šiel teda medzi prvými, čo znamenalo čas cca 9:30-10:00. Do polnoci je povolená strava, voda do 5:00. Ráno sa ho podarilo zakanylovať na druhýkrát (naposledy to šlo až na 9), takže sa to začalo v celku fajn. Ale to by sme samozrejme neboli my, aby sa niečo nedomrvilo. Cca 9:45 sme sa teda dostali na MRko, s kanylou a relatívne spokojní obaja. Bolo tam cca 10 ľudí (personálu) a ešte sa čakalo na jednu pani doktorku, keďže ako kardiopacient musí mať trošku vyšší dozor. Pán doktor ma ukľudnil, že sú to také light-kové lieky a bude vlastne len silno utlmený, ale funguje si 100% sám.

Prišla teda pani doktorka, pichli mu prvú dávku niečoho, pozrel na mňa a začal sa smiať! 😀 Normálne ho nadrogovali. Pani doktorka si vypýtala tlakomer, čo samozrejme na MRku nemali. Vzhľadom na to, že drobec je pacient so zníženou diastolickou fuknciou srdca, chcela si to odsledovať. Tak sa začal zhánať tlakomer! Po vete, že veď aj tak mu ho do ”rúry” dať nemôžu lebo keďže je na elektrinu buď sa pri zapnutí MR pokazí alebo vybuchne mala som chuť odísť. Nakoniec teda zohnali čo potrebovali a poslali ma von s tým, že to bude trvať cca 20-30 min., tak ja že si skočím na kávu do bufetu a vrátim sa. Z MRka som odišla o 10:01.

Späť som bola cca 10:20 a čakala. Keď o 11-tej otvorila dvere doktorka, ktorá ho “prijímala” šípila som z jej výrazu tváre prúser. Vraj teda malý je OKej, ale oni sú z neho všetci hotoví. Lebo ešte sa im nepodarilo ho uspať! Došiel tam už 3tí lekár, iné deti vraj po takej dávke nevládzu už ani samé dýchať a on sa na nich smial! Moje dieťa je proste SUPERMAN!

Stáva sa, že na niektorých ľudí lieky nezaberajú. A aj sa im ho poradilo uspať, ale po 10 minútach v tuneli sa opäť posadil a mohli začať od začiatku. Nadávkovali mu teda dva, či tri druhy liekov a potom sa im konečne podarilo spraviť MRko.

Do MR ambulancie som sa teda dostala o cca 12-tej – tu by som chcela podotknúť, že celú dobu som sedela na chodbe pred MRkom a nikto mi neprišiel nič povedat’… Sedela som 2 hodiny pred dverami a nevela som čo sa deje. Dokonca aj doktorka z oddelenia už volala na MRko čo sa deje, že ešte nie sme hotoví. Ja chápem, že tam s ním mali kopec práce (údajne to tam sestrička za 40 rokov ešte nezažila, ale ozaj mohol niekto prísť..).

Došla teda pre mňa pani doktorka a ospravedlňovala sa, že mi nikto nedal nič vedieť a z narkózy ho teda budila už pri mne. Prebral sa teda celkom rýchlo, šli sme teda na oddelenie, dostal ešte infúzku a saturák. Podarilo sa mu potom ešte zaspať okolo 14:30 a potiahol do 17:30. 😀

Predpokladám, že ak by teda nedostal tú mamutiu dávku liekov rovno by nás pustili domov, ale nechali si ho ešte v noci na pozorovanie.

Takže ak vás čaká MRko nemajte stres, to čo nám sa nestane nikomu! 🙂