Je mi jasné, že práve pichám mikrošpendlíkom do osieho hniezda, ale mám nejakú vnútornú potrebu sa k tomu vyjadriť..
Stále na mňa kdesi na FB/IG vyskočí príspevok, kde sa ženy „hádajú“, ktorý pôrod je lepší, príjemnejší (ha-ha) a podobne. Nie v mamičkovských skupinách nie som (ok, som v 2, ale tieto veci sa tam nerozoberajú), ale sem-tam niekto z môjho friendlistu má potrebu sa k tomu vyjadriť a ja si potom z čistej zvedavosti prečítam aj ďalšie komentáre. Alebo si prečítam komentáre pod peknou novomamičkovskou fotkou (naposledy u Jasminky Alagic) a rozoberá sa tam to isté.
Tak takto.. Ja som zažila oba. Aj prirodzený pôrod, aj sekciu. Viem si to teda porovnať.
Kedže veľkáčku som rodila v 2012 veľa vecí som z hlavy vytesnila, ale tak aspoň v skratke. Došla som na kontrolu v stredu na obed (3 dni pred termínom), že mám pocit, že mi tvrdne brucho. Tradáááám „začali sa vám kontrakcie, už si vás tu necháme“. Ako prvé som s plačom volala mojej mame, že ja tam ostať nechcem, že ešte nechcem rodiť a že sa bojím. No jo, zvláštna reakcia, ale ako prvorodičke, ktorá nevedela do čoho ide mi to tak prirodzene vyplynulo zo situácie. 😀
Polovička mi teda doniesla veci a ostala som v nemocke. Večer už som bola akosi zmierená, že teda rodím a vbehla sestričkám do vyšetrovne kedy to už teda bude. Vraj keď sa prestanem takto usmievať. Prvá noc na čakačke a nič. Prišlo ráno a nič. Poobedie a nič. Kontrakcie neprichádzali (teda boli také sem tam), tak ma teda pustili domov, že čo tam budem.. 🙂 U muža (vtedy ešte frajera) v práci mali práve v ten večer firemný večierok k niekoľkoročnému výročiu firmy s pečeným prasaťom a koncertom Zóny A, tak jasné ideme! U nás ako na potvoru netiekla teplá voda, tak som šla k našim. Vošla do sprchy, umyla si vlasy, namaľovala sa a keď pre mňa prišiel kontrakcie som mala každých 5 minút. Prasa a koncert sa teda nekonali (sľúbili mi, že mi prasa pošlú a neposlali!). Takže rovnaká smena čo ma poobede prepúšťala ma večer ešte stihla na príjme. Kontrakcie do rána všelijaké, otváranie žiadne, ráno som dostala akýsi čípok a potom prišla zábava.
Bola som odhodlaná, že ja to dám bez EPI, no po 2 prebdených nociach a bolesti jak sviňa (áno, bolí to) som si dala EPI pichnúť a bolo to najlepšie investovaných 150 EUR v mojom živote! Naozaj. Dnes už to je zadarmenko.. Takže v podstate som nevedela, že rodím. Veľkáčka sa teda narodila v piatok na obed, po takmer 48h strávených v nemocke na čakačke (doma som medzitým bola fakt asi 4-5h). Na 2 zatlačenia bola vonku, bez nejakých väčších problémov. Zašívane som vďaka EPI tiež necítila, takže za mňa úplná pohoda.
Keď však EPI prestala fungovať – nebudem vám klamať, bolo to bolestivé. Veď mi cez dieru pre vajíčko vyšiel 3.5kg melón, ale za cca 2-3 dni už som vedela normálne sedieť a fungovať 🙂
Stretla som sa s názorom „plánujem si sekciu, lebo sa bojím bolesti“. OK nie je to easy (mne sa to po tej EPI hovorí), ale zvládajú to ženy na celom svete, mám aj kamošky, ktoré EPI nestihli a sú tu. Ono tie zlé spomienky naozaj proste vytesníte z pamäte veľmi rýchlo. A aj tá bolesť rýchlo prejde..
Pri drobcovi sa vzhľadom na rizikové tehotenstvo rátalo s predčasným pôdorom. Ak ste čítali moje predošlé články viete, že 1x som bola v nemocke v 28tt, kedy mi pichali kortikoidy. Nakoniec ma však zas pustili domov a v 34tt+1 na kontrolnom sone sa Dr. rozhodol, že drobec musí ísť zajtra okamžite von.
Taška nezbalená, ja vystrašená.. Chvíľu ma ukľudňovala sestrička na sone, že v takomto stave nemôžem vyjsť medzi tehuľky (neznášam to slovo) do čakárne. Ukludnila som sa, otvorila mi dvere a keď som zbadala muža, opäť som sa zosypala.
Šla som sa domov pobaliť, poobede nastúpiť na príjem a ráno ma čakala sekcia. A veď čo, veď tak rodia celebrity, to nejak zmáknem. Celú noc som nespala, lebo drobec cítil, že sa niečo deje. A teda asi aj s ním sa niečo dialo, keďže ho chceli vyberať von. O mojom pôrode sekciou som vám myslím už písala, tak to skúsim tak stručne.
Odniesli ma na pôrodný box kým pripravia sálu a pichnú mi nejaké oblbováky. Došlo mi zle, dostala som injekciu proti vracaniu, z ktorej ma brutálne napínalo. Previedli na na operačnú sálu kde bolo hádam 100 stupňov, končene však klíma a asi milión ľudí. Pichli mi spinál – mám pocit, že to bolo horšie ako EPI, ale nie som si veru moc istá. Opäť mi bolo z nervov neskutočne zle, takže nemohli začať operovať kým ma napínalo.. OK prestalo to a išli na to. Je to také.. no necítite bolesť, ale viete, že sa niečo tam dole deje. Cítite tlaky, pohyby, hlavne počujete zvuky.. To bolo pre mňa asi najhoršie. Hlavne keď mi museli zastaviť krvácanie a trhala sa im niť pri zašívaní.
No a takto vám poviem, keď som sa mala na druhý deň postaviť myslela som, že zomriem. Fakt. Takú bolesť som ešte nezažila. A keď som mala ísť potom na WC a do sprchy, myslela som, že umriem zas!
Jediné „pozitívum“ na mojej sekcii bolo vlastne to, že drobec šiel rovno zo sály na JIS-ku, lebo teda poviem vám (a to klobúk dole všetkým mamám, ktoré majú za sebou sekciu) ja by som to nedala. Neviem si predstaviť, že by som sa o neho mala starať, keď som sa nevedela postarať sama o seba. Fakt mi trvalo asi 2 týždne, kým som bola ako tak schopná samotného fungovania.
Ono sekcia nie je sranda. Je to naozajstná operácie, kde vám rozrežú kožu, brucho, maternicu.. Och.. Ja skutočne, ale skutočne nerozumiem kočkám, ktoré sú toto ochotné absolvovať dobrovoľne! Veď to je samotýranie.. Ja osobne by som teda radšej šla zajtra prirodzene odrodiť trojičky ako ešte raz absolvovať sekciu.
Áno, každý má prah bolesti nastavený inak, každé telo je iné.. Ale za mňa teda, prirodzený pôrod je pre ženské telo naozaj prirodzený. Sekcia je proste brutálny zásah do tela a pokiaľ teda nejde o život dieťaťa/matky zvoľte si radšej tú prirodzenú cestu. Na tu bolesť, ktorej sa bojíte naozaj rýchlo zabudnete.
A či ste rodili alebo len budete rodiť, je jedno ako to dieťa príde na svet, nejak von proste ísť musí, nerobí to z niekoho lepšiu alebo horšiu matku. Ja som tiež bola nešťastná z EPI, lebo som to brala tak trošku ako moje zlyhanie, ale viem, že bez nej by som ten prvý pôrod nezvládla.. A keď si vieme pomôcť, prečo to neurobiť. 🙂