Ako hovorí známy citát z Forresta: “Zázraky sa dejú každý deň, niekto tomu neverí, ale predsa je to tak.”
Danielko je našim druhým dieťatkom. Narodil sa v auguste 2017. Kvôli komplikáciám už v tehotenstve sa lekári rozhodli pre jeho predčasný príchod na svet. Narodil sa teda v 34-tom týždni. Jeho život nezačal práve ružovo a kvôli vrodenému zápalu pľúc bol 3 týždne napojený na umelú pľúcnu ventiláciu na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Počas týchto 3 týždňov sme ho mohli iba navštevovať, nemohli sme sa ho dotýkať a každý deň stŕpli, keď nám volala nemocnica. Po preložení z JIS som s ním strávila v nemocnici ďalších pár týždňov. Keďže mal problém s prijímaním potravy, musela som sa naučiť zaviesť mu cez noštek sondu do žalúdka, aby sme vedeli doplniť potrebné množstvo mlieka do jeho malého bruška. Kvôlu papaniu sme niekoľkokrát denne cvičili orofaciálnu stimuláciu, aby sa naučil sám papať, čo po niekoľkých týždňoch skutočne zvládol!
Danielko na svoje prvé narodeniny dostal neobvyklý darček. Bol mu diagnostikovaný neliečiteľný genetický syndróm, ktorý má prsty v jeho ďalšísch zdravotných problémoch. Z celkového počtu 16 oborných ambulancíí sme sa aktuálne dostali iba na číslo 12. Vo vačšine sa už iba sleduje jeho zdravotný stav. Absolvoval už 2 urologické operácie a keď mu pri hospitalizácii na endokrinológii zistili, že jeho telo netvorí rastový hormón objavili žiaľ aj vadu na srdiečku, ktorá sa mu objavila po jeho druhých narodeninách.
Aktuálne sme kvôli srdiečku museli obmeziť intenzívne cvičenie, pohyb však naďalej trénujeme pomocou plávania a hipoterapie. Hlavičku cvičíme na hodinách montessori, kde pomaly, ale isto, dobieha svojich rovesníkov. Kvôli srdiečku sme museli zrušiť dve plánované operácie, ktoré by mohli byt pre neho fatálne. V batôžku si preto nosíme externý defibrilátor, ak by sa srdiečko náhodou zmyslelo, že sa mu nechce pracovať.
Netušíme po ničom inom, len aby s nami bol čo najdlhšie, aby mal kamarátov, mal veľa krásnych zážitkov a vstrebal všetkú lásku, čo jemu, ako rodina a priatelia dávame.
Je zázrak, že napriek všetkému, čo prežil a prežíva, je jeden z najveselších a najusmiatejších detí, ktoré vo svojom živote stretnete! Sme mu vďační, že ho náme a že nám ukázal, že pojem “nedá sa” , nepatrí do našich životov. Učí nás byť každý deň lepšími a vďačnejšími ľuďmi.