2. trimester

Keď nás po prvých genetických testovaniach informovali, že drobec je OK veľmi nás to potešilo a dúfali sme, že je to uzavretá vec… Keďže sa na ultrazvuku stále objavovalo čosi, čo by tam nemalo byť, šla som to konzultovať ešte s ďalším lekárom.

Prvá veta keď videl ultrazvuk bola, to bude Down, no keďže sme mali genetické výsledky z odberu choriových klkov Down-a sme mali 100% vylúčeného – teda sme si mysleli. Vraj pri odbere klkov z placenty môže nastať prípad, kedy sa odoberie tkanivo, ktoré je zdravé a iné tkanivo môže byť choré. Plod (takto sa ešte drobec definoval) mohol byť tzv. mozaika, kedy niektoré časti sú zdravé a niektoré choré – nestáva sa to často, ale môže sa to stať.

Pán doktor ma poslal za najlepším ultrazvukovým odborníkom na Slovensku, ktorý keď videl ultrazvuk a moje výsledky testov, iba pokrútil hlavou. Na moju otázku, či takého niečo ešte nevidel mi povedal, že videl, tak pred 20 rokmi… Prvá otázka, čo ma napadla bola ako to s tým bábom dopadlo a vraj dobre, a tak som bola zas o čosi kľudnejšia.

Keď som došla k mojej doktorke s novými informáciami, ostala na mňa pozerať a vynadala mi. Vynadala mi, že ma k tomu odborníkovi poslal iný gynekológ a že som falošný a nelojálny pacient, lebo robím veci za jej chrbtom a nech sa rozhodnem, ku ktorému lekárovi chcem teda vlastne chodiť. V tom momente som nevedela absolútne reagovať. A áno ostala som u nej. Mimochodom toho pána odborníka pozná aj ona, ale ani ju nenapadlo ma za ním poslať..

Keďže sme boli v rukách veľmi skúseného genetika, dal mi spraviť ešte rozšírené testy (Trisomy +), aby sa potvrdil/vyvrátil prípadný mozaicizmus plodu a tým aj Downov syndróm, ktorému ultrazvukový nález nasvedčoval. Trisomy testy sú odbery krvi matky, kde sa oddelí voľná DNA dieťaťa z krvi matky. Robili nám tie najširšie možné, aby vylúčili čo najviac chorôb.. Zaujímavé je, že pri tomto testovaní je zahrnutá ženská verzia „choroby“ čo má aj drobec, ale túto jeho verziu nám netestovali. Genetika nám teda vyšla opäť 100% v poriadku.

Čakal ma morfologický ultrazvuk, na ten som sa objednala aj k odborníkovi zo stredného Slovenska, ktorého všetci chválili a odporúčali ako skvelého odborníka na ultrazvuky. Keďže som chcela mať istotu šla som teda okrem toho prvého aj k nemu. Pri jeho 3D/4D ultrazvuku opäť zhodnotil, že on to vidí na Downov syndróm. Ale keďže som mala 2x robený test, ktorý toto vyvracal, neboli sme teda o nič múdrejší.. Orgány aj drobec sa vyvíjal ako mal, ultrazvukový nález však stále zobrazoval niečo, čo nik nevedel odhaliť.

No a ako sa hovorí – 3x a dosť. Tak som teda absolvovala ešte aj amniocentézu. Aby si teda definívne potvrdili nejakú diagnózu. Už som bola celkom odhodlaná, veď už to poznám, do brucha mi už pichali, už to nejak zmáknem. Pri amniocentéze je ihla tenšia, nakoľko sa nemusia triafať do vymedzeného úseku ako pri placente, ale proste ju pichnú kdekoľvek do plodovej vody. A ako veľká hrdinka som sestričke po odbere vo výťahu skolabovala a museli ma doslova odvliecť do izby.. Musím povedať, že to bolo naozaj menej bolestivé a aj rýchlejšie, ale ono už tie nervičky asi pracovali.

Opäť sme teda čakali na výsledky genetiky a opäť prišli všetky výsledky v poriadku. Keď vás testujú 3x rôznymi spôsobmi, tak im proste budete veriť no nie? Medzitým mi ešte robili 5x testy na všelijaké pohlavné choroby, toxoplazmózu, boreliózu atď.. ani neviem na čo všetko. Na nič však neprišli. Bola som dokonca na prenatálnej kardiológii, lebo doktorovi sa zdalo, že má drobec tachykardiu (rýchlo mu bilo srdiečko). Takže som absolvovala, resp. drobec absolvoval prvú návštevu kardiológa ešte v brušku. Tam tiež dopadlo všetko OK, avšak bábatko v brušku má iný tok krvi v srdci ako keď sa narodí, potom sa tam niečo prehodí a krv tečie opačným smerom, takže ma pani doktorka upozornila, že teraz je všetko v poriadku, ale samozrejme sa môže v budúcnosti niečo vyskytnúť.

Moja supertruper (už chvalabohu ex) doktorka, keďže už nevedela čo so mnou presunula ma do rizikovej poradne na Kramáre. Najprv pozerali, prečo tam som, veď vlastne ani oni nevedia čo so mnou a že ma len chcela zbaviť, ale nakoniec sa som bola z nich veľmi milo prekvapená. Na soná som tam chodila každé 3 týždne, tak som to mala aspoň na jednej kope 🙂

V 28tt sa opäť zmenil ultrazvukový nález, nie práve k dobrému. Nožičky a ručičky zaostávali oproti zvyšku tela, hlavička bola naopak väčšia, tak za začal doktor obávať vzniku hydrocefalu (na mozgu sa objavila akási cysta, ale podľa pána doktora nič strašné – bola to taká tá, čo zvyke sama bez následkov zmiznúť). Navyše som začala mať veľké bolesti a tvrdlo mi brucho, tak ma hospitalizovali a začali pripravovať na predčasný pôrod..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *