Neviem ako vy, ale ja som mala celkom problém s tým rátaním, v ktorom mesiaci vlastne som.. Veď logicky – mesiac rátam cca 4 týždne, tehotenstvo trvá 40 týždňov, ale je to iba 9 mesiacov, nie 10 a to mi proste stále nejako nevychádza ?
Prvý rozdiel v raste drobcovho tela zaznamenali v 20tt, kedy začali v raste zaostávať ramenné a stehenné kosti. Boli pozadu len o pár dní a do 2týždňov je to vraj ešte v poriadku. V 28tt však zrazu hlavičku namerali o 4 týždne väčšiu v porovnaní s telom a nožičky s rúčkami boli menšie o 2 týždne. Rozdiel medzi hlavou a nohami bol teda neuveriteľných 6 týždňov! Ani si neviete predstaviť s akým plačom som vyšla z tej ultrazvukovej ambulancie. Ospravedlňujem sa a ľutujem všetky (teraz už predpokladám) maminy, čo čakali vonku na sono a videli ma. Museli sa ma sakra zľaknúť, lebo aj môj muž sa ma zľakol a to je čo povedať. Verdikt : okamžitá hospitalizácia.
V náleze mi pribudol polyhydramniom, čo je nadmerné tvorenie plodovej vody. Objavuje sa v 1-1,5% tehotenstiev – no chápete to?! Som proste vyvolená! Každopádne, vraj keďže som tej vody mala extrémne veľa, pohyby drobca som nemala cítiť vôbec, ale tuto pánko, keďže mal kopec priestoru (áno, brucho som mala ako balón) sa mi s radosťou tlačil až do hrudného koša, čo sakra bolelo a tlačil mi na obličku, ktorá nevedela poriadne fungovať. To moje brucho vyzeralo ozaj vtipne, lebo dole že vôbec nič a pod hrudníkom celé dieťa napchaté. Keďže ja osobne mám problém s fotkami s obnaženými tehotenskými bruchami, ani to moje vám neukážem, ale bolo ozaj funny.
Prijali ma teda na oddelenie, kde mi začali podávať lieky na dozretie drobcových pľúcok s tým, že asi bude musieť ísť čím skôr von. Prešli 3 dni, vybrala som všetky 4 dávky a nič sa nedialo. Vraj si ma teda nechajú v nemocke až do konca, ak by sa objavil nejaký ďalší problém.. Bol koniec júna, teplo ako v pekle, stravu a ubytko ani komentovať nebudem, strach neskutočný, doma 5 ročné dieťa.. Nebolo mi veru všetko jedno.. Mala som tam spolubývajúcu, ktorú mali po týždni pustiť domov a ešte som sa k nej vrátila na izbu aj po pôrode a ona chúďa moje, tam stále ležala.
Neviem či mali plný stav, ale po 8 dňoch od hospitalizácie ma pustili domov. Áno, dobre čítate, šla som domov! ?Keďže ma brucho nebolelo iba keď som ležala, môj pohyb sa obmezil na gauč-WC/kúpeľňa-posteľ.. Ďakujem môjmu skorošvagrovi za zapožičanie playka a Crasha Bandicoota a mojej Miške, za rezne z Korza. Pre mňa, ako extrémne aktívneho človeka bol tento posledný trimester doslova väzením, ale keďže lekári stále na nič nedochádzali verila som, že to bude nakoniec všetko OK.
Týmto pozdravujem moju pani ex-gynekologičku, ktorá mi tesne po prepustení z nemocky, keď som jej cestou niesla prepúšťaciu správu s informáciami čo nové, povedala: „No, mala si si TO dať zobrať kým bol ešte čas. Jáj veď vlastne, to už si sa nemohla ty rozhodnúť.“ Musím povedať, že v roku 2017 som sa stretla s obrovským množstvom lekárov, sestričiek a nemocničného personálu, ale iba ona a jedna sestrička (čo mi pichala injekcie ako mäsiar) mali veľmi zvláštny prístup k pacientovi..
V 31tt na ďalšej kontrole drobcovi hlava opäť narástla – tentokrát bola väčšia o 5 týždňov ako mala byť, nohy a ruky zaostávali stále o 2 týždne.. Rozdiel 7 týždňov bol už veľmi strašidelný.. V 34tt keď ešte o kus podrástla, ostala som už v nemocnici a ráno ma čakala akútna sekcia.. I keď asi to vlastne nebolo také akútne, keď som tam „čakala“ až do rána… ?
Druhá polovica 3. trimestra samozrejme nebude, lebo som ju už nezažila…